Nie je vôbec podstatné, čo som potreboval, ale v princípe bol štvrtok, a ja som potreboval registráciu do pondelka, 10.00. Nakoľko web tohto úradu nie je veľmi prehľadný, skúšal som rôzne telefóny a ten kto mi poradil ma odkázal na formulár. Keďže som ho mal, zastavil som sa teda okolo obeda na ÚVO, bez ohlásenia, čo úradníci bytostne neznášajú. Odhliadnuc od optiky slečny na recepcii, ihneď zistila čo potrebujem a poslala ma do budovy, ku zatvoreným dverám. Čakal som asi 10-minút a už som chcel odísť späť na recepciu, keď sa spoza zatvorených dverí ozvali unáhlené kroky a dvere sa otvorili. Pani (slečna?) my s veľmi ospravedlňujúcim úsmevom vysvetlila, že sa veľmi ospravedlňuje, že čakám. Vysvetlil som jej čo potrebujem. Ona mne vysvetlila, že to čo chcem, nie je to, čo som si myslel, a že som vlastne prišiel zbytočne, ale keďže už tu som, rada mi ukáže ako aplikácia funguje.
Asi po 15-minútovom vysvetľovaní mi všetko ukázala na jej PC, opýtala sa či všetkému rozumiem a ešte raz sa mi ospravedlnila za čakanie pred dverami. Pekne som sa poďakoval a po asi 30 minútovej zastávke som všetko vedel.
A pointa? Keby sa všetci "úradníci" takto správali, tak by sme nepotrebovali vtipy, poznámky, protekcie, nervy, prosenie a v neposlednom rade aj úplatky. Aké jednoduché. Len kým v reštaurácii sa už medzičasom slovač sťažovať vie (predsa ide o ich vlastné peniaze), úradníci sú zatiaľ akosi neprávom niekde mimo systému. Aj keď ich platy sú len z našich daní.
